Publikované 13. októbra 2025
Od marca 2026 budú musieť všetci podnikatelia umožniť zákazníkom zaplatiť bezhotovostne — teda kartou, mobilom, hodinkami alebo prsteňom cez platobný terminál za tovar alebo službu nad 1€. Ako alternatívu však štát pripravuje nový platobný systém – QR platby. Minister financií Kamenický ich označuje za „malú digitálnu revolúciu“, no kým sa necháme uniesť nadšením, stojí za to pozrieť sa na túto „revolúciu“ aj z praktickej stránky.
Platba QR kódom má byť jednoduchá: pokladňa vygeneruje QR kód, zákazník ho naskenuje mobilom, otvorí bankovú aplikáciu, potvrdí platbu – a obchodník obdrží potvrdenie a zákazníkovi vytlačí blok. Intuitívne? Posúďte sami. Cieľom je však transparentnosť, nižšie náklady a boj proti daňovým únikom. Všetky platby budú dohľadateľné, čo má zefektívniť výber daní.
Celý projekt má jasne stanovenú časovú os:
Vývoj systému zverilo Ministerstvo financií Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU), bez účasti komerčných subjektov. Minister Kamenický projekt označil za významný krok k digitalizácii, no odborníci upozorňujú, že úspech závisí od rýchlosti, spoľahlivosti a bezpečnosti, ktorú dokáže štát zabezpečiť.
Najväčšou výhodou QR platieb je ich nízka cena pre obchodníkov. Odpadajú poplatky kartovým spoločnostiam (VISA, Mastercard), procesorovi platieb a bankám (teda transakčné poplatky MIF++). Malé prevádzky, ktoré denne spracujú len pár platieb, tak môžu ušetriť desiatky eur ročne.
Ďalším plusom je jednoduchá implementácia – obchodník nemusí investovať do kúpy alebo prenájmu platobného terminálu ani uzatvárať zložité zmluvy s poskytovateľmi služieb. QR kód stačí vytlačiť alebo zobraziť na obrazovke (integráciu do eKasa pokladní však bude musieť zabezpečiť dodávateľ platobných riešení).
Aj keď QR platby pôsobia moderne, v praxi majú viacero háčikov:
Keď sa hovorí o QR platbách, Maďarsko sa často spomína ako príklad – veď tam už od 1. septembra 2024 funguje štátny platobný systém qvik, ktorý integruje QR-platby či NFC a „Pay by link“ platby.
Úvodné očakávania boli naozaj vysoké – maďarská vláda prezentovala qvik tiež ako „digitálnu revolúciu“, nízko-nákladové riešenie pre obchodníkov a alternatívu k drahým transakčným poplatkom. Realita však prináša mnoho otáznikov.
Aj napriek tomu, že QR štátny systém je plne funkčný, úspech sa rozhodne nekoná. QR platby sú len doplnkovým prostriedkom prijímania platieb a mnohí obchodníci stále uprednostňujú klasický platobný terminál, ktorý je rýchly a bezpečný.
V Číne sa QR platby stali bežnou súčasťou života už pred viac ako desiatimi rokmi, keď platby kartou ešte neboli rozšírené. Vďaka tomu sa vytvoril priestor pre digitalizáciu a silné domáce platformy ako WeChat Pay či Alipay si rýchlo získali dôveru obyvateľov aj obchodníkov. Navyše, čínsky trh je obrovský, jednotný a technologicky homogénny, čo umožnilo masové nasadenie jedného systému. Európa je však iný príbeh — rozdrobená legislatívne, jazykovo aj kultúrne. To, čo funguje na 1,3 miliardovom trhu s jednotným ekosystémom, sa len ťažko kopíruje na kontinente s 27 krajinami a desiatkami rôznych bankových riešení.
Platobné terminály sú dnes rýchle, spoľahlivé a bezpečné. Umožňujú prijímať platby kartou aj mobilom, ponúkajú overenú ochranu a integrujú sa s účtovníctvom. Navyše, banky čoraz častejšie ponúkajú malé terminály bez viazanosti, za prijateľné poplatky.
Pre väčšinu obchodníkov je preto platobný terminál stále komfortnejším riešením – nielen pre obsluhu, ale aj pre zákazníkov, ktorí sú zvyknutí na okamžité „pípnutie“ namiesto dlhého a nezabezpečeného skenovania a potvrdzovania.
QR platby môžu mať svoje miesto – najmä u drobných podnikateľov, remeselníkov či trhovníkov, ktorí chcú splniť zákonnú povinnosť bez veľkých investícií. No pre väčšinu firiem zostáva platobný terminál spoľahlivejším, rýchlejším a zákaznícky prívetivejším riešením.
Ak sa štát chce pýšiť digitálnou revolúciou, mal by si dať pozor, aby z nej nebola revolúcia, ktorá spomalí pokladne a nahnevá zákazníkov.
Copyright 2022 © Papaya POS s.r.o.,
Všetky práva vyhradené.